Netuším odkiaľ prišli na takéto zavádzajúce interpretovanie Ústavy SR, keďže tá ako najvyšší zákon štátu rieši podľa môjho názoru túto situáciu jednoznačne. Na základe čl. 101 ods. 4 Ústavy SR: „Za prezidenta je zvolený kandidát, ktorý získa nadpolovičnú väčšinu platných hlasov oprávnených voličov. Ak ani jeden z kandidátov nezíska potrebnú väčšinu hlasov voličov, koná sa do 14 dní druhé kolo volieb. Do druhého kola volieb postupujú tí dvaja kandidáti, ktorí získali najväčší počet platných hlasov. V druhom kole je za prezidenta zvolený ten kandidát, ktorý získal nadpolovičnú väčšinu platných hlasov zúčastnených voličov."
Je teda zrejmé, že koreňom interpretačného problému je formulácia „platných hlasov oprávnených voličov." V tomto prípade je nevyhnutné ozrejmiť si výklady pojmu platný hlas a pojmu hlas oprávneného voliča, tak aby sme mohli osvetliť pojem platný hlas oprávneného voliča. V prvom rade by som rád upozornil na existenciu tejto skutočnosti - v praxi existuje aj možnosť neplatného hlasu oprávneného voliča, avšak už nie platného hlasu neoprávneného voliča. Nie je preto možné vykladať pojem platný hlas oprávneného voliča reštriktívne, t.j. iba ako platný hlas. V takomto prípade by totiž druhá časť tohto slovného spojenia vôbec nemala opodstatnenie a ak by toto bolo zámerom ústavodarcu, jednoducho by ju vynechal. Avšak vzhľadom k tomu, že tak neurobil je aj druhá časť pre výklad tohto pojmu relevantná - ba priam podstatná.
Platný hlas je každý hlas, ktorý nie je neplatný. Platnosť hlasu posudzuje okrsková volebná komisia a pre tento proces je relevantný §24 Zákona č. 46/1999 Z.z. o spôsobe voľby prezidenta Slovenskej republiky, o ľudovom hlasovaní o jeho odvolaní a o doplnení niektorých ďalších zákonov: „Hlasovacie lístky, ktoré nie sú na predpísanom tlačive, sú neplatné. Neplatný je ďalej hlasovací lístok, na ktorom je označených značkou „X" viac ako jeden kandidát, alebo hlasovací lístok, na ktorom nie je značkou „X" označený ani jeden kandidát. Na hlasy v prospech kandidátov, ktorí sa vzdali kandidatúry alebo ktorí zomreli, sa neprihliada."
Na druhej strane hlas oprávneného voliča je hlas každého voliča oprávneného voliť (t.j. zúčastniť sa voľby). Avšak oprávnený volič sa nemusí voľby zúčastniť (a odovzdať tak hlas zúčastneného voliča) - to však nič nemení na skutočnosti, že stále je oprávnený volič a je schopný odovzdať platný hlas. Tým, že túto svoju možnosť nevyužil, neodovzdal svoj platný hlas (oprávneného voliča) žiadnemu z kandidátov. Následkom tejto skutočnosti je iba to, že jeho hlas nezíska žiaden z kandidátov. Celkový počet rozhodujúci pre určenie nadpolovičnej väčšiny z takéhoto typu hlasov ostáva nemenný - t.j. pre zvolenie kandidáta v 1. kole je stále potrebné získať nadpolovičnú väčšinu z tohto druhu balíka potenciálnych platných hlasov.
Zdôrazňujem tohto druhu balíka platných hlasov, pretože Ústava rozoznáva ešte aj druhý druh balíka platných hlasov a to platné hlasy zúčastnených voličov. Obdobne ako v prvom prípade aj tu platí, že je možné odovzdať neplatný hlas zúčastneného voliča, ale nie je možné odovzdať platný hlas nezúčastneného voliča. Okrem toho zvolením tejto formulácie dáva ústavodarca jednoznačne najavo, že medzi týmito dvoma skupinami odlišuje. Tak ako tvrdil v roku 2009 ústavný právnik Peter Kresák: „Slovné spojenie ´nadpolovičná väčšina platných hlasov oprávnených voličov´ totiž označuje nadpolovičnú väčšinu všetkých občanov oprávnených voliť prezidenta a slovné spojenie ´najväčší počet platných hlasov zúčastnených voličov´ označuje najväčší počet hlasov tých oprávnených voličov, ktorí sa zúčastnili na voľbách prezidenta SR. Pôvod a zmyslel tohto odlišovania je spojený s postavením priamo voleného prezidenta, snahou dosiahnuť jeho čo najväčšiu legitimitu v ústavnom prostredí a čo najvyššiu mieru celonárodnej zhody na osobe hlavy štátu, ktorú si vyberajú priamo občania."
Z vyššie uvedeného jasne vyplýva, že na to, aby sa Robert Fico stal prezidentom v 1. kole voľby potrebuje získať nadpolovičnú väčšinu oprávnených voličov, ktorí o.i. odovzdali svoj hlas platne (v praxi totiž môže nastať situácia, žeby získal nadpolovičnú väčšinu hlasov oprávnených voličov, ale vzhľadom k tomu, že niektoré z nich by boli neplatnými hlasmi, tak by zvolený nebol). Na tomto mieste pripomínam, že v posledných voľbách do NR SR bol počet oprávnených voličov 4 392 451. Pri takomto počte by akýkoľvek kandidát na to, aby bol zvolený v 1. kole potreboval viac ako 2 196 226 platných hlasov.